Prišla som do školy o 9:00, aby som mala polhodinku na prípravu. Keďže dataprojektor nešiel zapnúť, bola som vďačná že som prišla takto skoro. Hneď na úvod mi pani riaditeľka povedala, že z pôvodných 4 workshopov, ktoré som mala na škole mať sa stali tri, lebo deviatakov prišlo málo. Z oboch tried sa ich nazberalo 15.
Na začiatok prišli ôsmaci, z ktorými sa veľmi dobre pracovalo, boli šikovní a ochotní. Informácie o článku na internete hľadali z mimoriadnou precíznosťou, a skoro sa strhla hádka o tom, či je článok pravda alebo nie. Táto situácia nahrala do karát reflexii, v ktorej som im mohla vysvetliť, že práve takéto slepé zastávanie jediného názoru je opakom kritického myslenia a nemali by sme to robiť. Situácia sa po vysvetlení urovnala a pokračovali sme v diskusii o článku.
Druhá skupinka boli tiež ôsmaci ktorí boli veľmi zlatí, až na pár triednych rebelov 🙂 Napriek tomu, že 4 chalani sa aj po upozorneniach rozprávali, nerozbilo to pozornosť skupiny. Nakoniec rozdelenie do aktivít prinútilo aj týchto štyroch chlapcov pracovať, a bolo na nich vidno, že ich to zaujalo. Úplne na konci jeden z nich dokonca vyhral kahoot.
Na deviatakoch, (poslednej skupine), bolo vidieť, že síce boli dve triedy spojené, dokázali sa dohodnúť, a pristupovali k veciam dospelejšie. Túto triedu by som ohodnotila ako viac pasívnu, bolo ťažké z nich dostať odpovede na otázky. Na konci však povedali, že sa im workshop páčil a aj sme sa spolu zasmiali.
Celkovo deň hodnotím veľmi pozitívne. Splnila som ciele a jediné čo by som vylepšila sú fotky.
Nemala som tam pani učiteľku na pomoc, tak som musela poprosiť žiakov aby spravili pár fotiek, a pri jednej skupinke sme zabudli na spoločnú. Našli sa aj žiaci, ktorí nechceli byť na fotkách, čo to spravilo ešte komplikovanejšie.
