Ďalším malým sakrálnym objektom v Dubí je Kaplnka Božieho Srdca Ježišovho. Nachádza sa na miestnom cintoríne. Jej predchodkyňou bola až do prelomu milénií malá drevená márnica, ktorá zároveň slúžila hrobárovi ako sklad náradia. Táto stavba však postupom času chátrala a jej ošarpaný vzhľad znehodnocoval atmosféru pietneho miesta. Preto obyvatelia Dubia zobrali iniciatívu do vlastných rúk a od marca roku 2001 začali s prestavbou drevenej márnice na murovaný objekt.Stavbu kaplnky realizovali svojpomocne, väčšinu prác na kaplnke vykonali Pavol Málik,
Ambróz Smoleň, Kopas , Štefan Korista a Francka Šidlová. Ich snaha bola korunovaná 16. septembra 2002, keď kaplnku požehnal vtedajší farár a dekan kysuckonovomestského dištriktu mons. Ján Šmelka.
Spočiatku bola kaplnka využívaná najmä na obrady súvisiace s pohrebom zomrelých. Na tieto účely, no nielen tie, je využívaná dodnes. V zimnom období je tu umiestnené telo zosnulého až do pohrebu. Keďže kaplnka nedisponuje vlastným chladiacim zariadením, v teplých letných mesiacoch bývajú pozostatky zosnulého umiestnené v Dome smútku na susednom cintoríne v Kysuckom Novom Meste a odtiaľ sú potom k obradným účelom prevezené do kaplnky. Kaplnka však našla svoje využitie i v menej pochmúrnej stránke života obyvateľov Dubia. Príležitostne sa totiž stáva miestom bohoslužieb pre tunajšiu komunitu. Prvá svätá omša sa tu konala 20. júna 2004 a celebroval ju ThLic. PaedDr. Pavol Mazúch pod bielou strešnou plachtou za účasti viac ako sto veriacich. Okrem obradov bola a stále je využívaná miestnymi farníkmi k spoločnej ružencovej modlitbe.
V roku 2014 bola vykonaná rekonštrukcia kaplnky. Požiadavka obnovy tohto objektu vzišla priamo od obyvateľov v roku 2013 pri plánovaní rekonštrukcie zvonice. Po ukončení tohto projektu sa začal realizovať plán stavby prestrešenia kaplnky, ktoré naprojektoval Vladimír Androvič. Prestrešenie si vyžiadalo aj rozsiahlu rekonštrukciu samotnej kaplnky s vysokými nákladmi. Na jej financovaní sa najviac podieľali obyvatelia Dubia, a prispeli i tí, ktorí bývajú v Kysuckom Novom Meste a Rudine. Do projektu sa zapojila väčšia polovica rodín či už formou dobrovoľnícky odpracovaných hodín, materiálom alebo finančne. Za touto aktivitou boli hlavne Tatiana a Ľubomír Jánoškovci, Peter Michný, Ján Pavlus, Francka Šidlová, Edo Mazur, Ján Kucharčík, Vladimír Macášek a Jozef Tomica. Ich
aktivitu podporili aj Farský úrad sv. Jakuba, mesto Kysucké Nové Mesto a miestni rodáci, ktorí už v Dubí nežijú.
Práce na kaplnke trvali približne rok. Po vyhotovení nákresov projektu a rekognoskácii terénu boli vykonané prípravné práce ako likvidácia náletových drevín, vyklčovanie starých koreňov, rozbitie starých a nepoužiteľných betónových prvkov, likvidácia starého skladu náradia a odvoz stavebného odpadu. Nasledovali opravy rozvodov elektriny, zateplenie a s tým súvisiace práce na fasáde, výmena okna, dverí a krytiny, položenie dlažby, maľovanie a čistenie interiéru. V projekte sa počítalo s rozšírením kaplnky prístavbou dvoch pravouhlých krídel na spôsob altánku, čo sa i zrealizovalo. V čelnej strešnej časti altánkového výbežku je umiestnená štvorcová vežička na štyroch nosných trámoch ukončená ihlanovou strieškou. V nej je umiestnený zvon – umieračik, ktorý tu bol prevezený z Kaplnky sv. Kríža – prístavby Kostola sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste. Zvon je jednoduchý, bez nápisov a letopočtov , plašť z vonkajšej strany je hladký, bez akýchkoľvek reliéfnych prvkov a je uchytený na novom dubovom závese. Priemer venca je 232 mm, výška bez lodného úchytu je 210 mm a hmotnosť 8,8kg. Firma BOROKO urobila nový dubový záves, čistenie zvonu a úpravu jeho srdca. To všetko bez
nároku na honorár.
Okrem pôvodnej plastiky Krista a obrazu Sedem bolestnej Panny Márie disponuje kaplnka po prestavbe viacerými zaujímavými umeleckými prvkami. Na streche vežičky je umiestnený kríž, z ktorého vyrastajú dva dubové listy, tvoriace pri pohľade z diaľky srdce. Tento umelecký prvok bol vyrobený z nehrdzavejúcej ocele a jeho výroba bola realizovaná najmodernejšími strojárenskými výrobnými metódami, vrátane využitia laseru. Použitá technológia má symbolizovať strojársku vyspelosť Kysúc. Autorom návrhu je Ing. Ľubomír Jánoška. Ďalšie dva umelecké prvky sú spoločným dielom miestnej umelkyne Mgr. Ľubice Šustekovej a rezbára Milana Backu. V prvom prípade je to srdce na dverách. Ide o drevenú plastiku srdca zloženú z dvoch častí. Hrubšia s ranou symbolizuje božie trápenie, tenšia zasa symbolizuje naše ľudské srdcia zdieľajúce rovnaký osud. Umiestnenie srdca na dverách kaplnky symbolizuje na jednej strane otvorenosť srdca pri vstupe do objektu, na druhej strane zasa rozlúčenie a odovzdanie srdca pri pohrebe.
Druhým umeleckým dielom je drevený kríž, ktorý je v modernom prevedení a je inšpirovaný gotikou. Dominantou je plastika tŕňovej koruny, ktorá je pretransformovaním Kristovho tela na kríži. Portrét Panny Márie je zahalený v svetlomodrej farbe symbolizujúcej nevinnosť. V kontraste so sv. Bohorodičkou je sv. Mária Magdaléna zaodetá v červeno – zlatom odeve, ktorý má podčiarknuť a symbolizovať utrpenie. Kríž je vyrobený z jaseňového dreva a tŕňová koruna z lipového. Požehnanie kaplnky sa uskutočnilo v nedeľu 14. septembra 2014 na svätej omši, ktorú celebroval dekan ThLic. Peter Holbička. Kaplnka bola symbolicky odovzdaná do starostlivosti mesta Kysucké Nové Mesto.
-Mário Janík a kolektív-
