20.4. Môj projekt začal s pochybnosťami , či ísť do Rumunska alebo zostať doma. Iste mal som aj predsudky typu okradnú ma a zostanem holý bosí a bez peňazí, Ale zúčastnil som sa na projekte s Vašou organizáciu na projekte Overcoming Stereotypes a myšlienka z päty do hlavy mi prišla veľmi rýchlo, aj keď zažijem nejaký skvelý zážitok, tak potom môže byť aj to najhoršie, ako sa vraví nech sa vôľa božia.
Cestou mi pomohol Lukáš Hrušovský, ktorá trvala 30 hodín ale bola veľmi pohodlná. Vravím si 30-tka je pekné číslo a za tú dobu niekoho aj stretnem a tak sa aj stalo. Študent z Francúzska v mojom veku, jednoduchou otázkou som debatu nahodil veľmi rýchlo a rečová bariéra sa po pár minútach úplne vytratila. Už na začiatok moje očakávania sa naplnili a začiatok projektu začal pred začiatkom a tomu vravím pekný začiatok.
Francúz mi povedal, že rumunské vlaky chodia presne na čas. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo a vlak meškal 120 minút viď foto. Meškania znamenajú zlé veci ale v mojom prípade rozhovor predlžený o 2 hoďky. Ďalšie spoje som našťastie chytil.
30 hodín zbehlo ako 30 minút a do avenue(cieľové mesto) som prišiel živý a zdravý.
„Thank you for coming,“ Milo ma privítal organizátor. Bol som medzi prvými a to znamenalo, že postupne môžem spoznávať nových ľudí. Keď všetci prišli mal som pocit čo tu robím? Ako väčšina z nás. Ale aktivity prichádzali a pocit sa zmenil. Očakávanie projektu sa naplnilo. Učitelia z rôznych krajín, ktorý priniesli svoje tajomstvá a špeciálne vlastnosti, ktoré robia človeka človekom. Ale na tomto projekte bol každý z nás rovnocenným žiakom, nezáležalo či sme mali 20 alebo 60 rokov. Informácie, ktoré sme si priniesli zo svojich krajín nás robili výnimočnými.
Téma projektu bola Fall and Rise. Psychologické debaty počas ktorých sme zdieľali svoje príbehy najmä chyby, sme prekonávali samých seba a dávali sme tým najavo dôveru iným, znamenalo porozumenie a rovnosť.
Taktiež sme navštívili strednú školu, kde sme mali debatu na neúspech ale aj trochu o Erasme+
V polovici projektu sa cítili ako veľká rodinám, veľká dobrá rodina. Na začiatku sami sme obsluhovali sami no neskôr sme vedeli kto čo ako je a pripravovali sme jedlo aj pre iných a ten pocit keď prídem na raňajky a raňajky sú mi podávané s úsmevom od účastníkov projektu, ten pocit odporúčam každému. Pofta bona.
Celé dianie projektu nájdete v tomto skvelom videu:
