V malebnej obci Oščadnica na severe Slovenska sa dňa 08. 06. 2018 začali v penzióne neďaleko centra zbiehať účastníci Erazmus+, projektu EMforMe (Employment for me). Keďže tím šiestich mladých ľudí, organizátorov, pracoval na prípravách už v predstihu, všetko bolo pripravené pre participantov z piatich krajín, ktoré boli do projektu zahrnuté, a to Rumunsko, Litva, Poľsko, Slovinsko i Slovensko. Spolu 36 Európanov nedočkavo vyčkávalo, aké aktivity ich do konca celého pobytu, 17. 06. 2018, budú sprevádzať.
Ešte v deň príchodu ich čakali zoznamovacie hry, pri ktorých zo seba mohli striasť obavy a hanblivosť, a tak si začínajúc nasledujúcim dňom mohli užiť projekt naplno vo vysoko priateľskej atmosfére. Vzťahy sa vytvárali rýchlo. Pomáhali tomu nielen hry a prestávky pri káve či spoločné posedenie pri jedle, ale aj samotné vzdelávacie časti projektu, ktoré boli často interaktívne a vyžadovali spoločnú prácu zúčastnených.
Hlavnou myšlienkou Erazmus+ je multikultúrnosť a jej pochopenie rôznymi národmi. Na podklade tohto sa niesol i celý tento projekt a ako býva zvykom, každý druhý večer mali participanti možnosť okúsiť atmosféru kultúry zúčastnených krajín na takzvaných kultúrnych večeroch. Prvý kultúrny večer bol, samozrejme, venovaný hosťujúcej krajine, Slovensku, kde typické kŕmenie sa haluškami organizátori pozdvihli i ukázaním typických krojov a ďalších našich špecifík.
Hlavnou náplňou programu všetkých dní bolo vzdelávanie mladých vo vybraných celkoch celého projektu. Vďaka šikovnému a sympatickému tímu dobrovoľníkov si účastníci odniesli vedomosti zo spomínaných workshopov, otvorených diskusií, prezentácií a mnoho ďalšieho. Informácie boli podávané rôznymi metódami, aby vyhoveli všetkým, no vždy zaujímavou formou.
Účastnícky program bol vskutku rôznorodý, keďže sa do nabitého rozvrhu organizátorom podarilo zaradiť i spoznávanie okolia, dokonca výlet na Budatín s prechádzkou na miestnymi obľúbenú výhľadňu.
Organizátori sa snažili vytvoriť celý program, aby vyhoveli všetkým. Aby sa uistili, že sa im to podarilo, účastníci zanechávali spätnú väzbu, isté hodnotenia, ktoré po prečítaní zanechali našim organizátorom pocit dobre vykonanej práce. V týchto listoch totižto nenašli len slová chvály, ale i asertívne názory a nové nápady či postrehy, dokonca viditeľné zlepšenie anglického jazyka, ktorým sa celý projekt rozprávalo (ak nerátame kultúrne večery, kedy sa ostatným predstavovali jazykolamy daných krajín). V poslednej otázke „ak by si mohol cestovať časom, prišiel by si na tento projekt znova?” boli kratšie i dlhšie odpovede, no všetky vyjadrovali to isté – Kde je ten stroj času, prosím?
