ERASMUS+ do Španielska. Na začiatok by som chcela poznamenať že ako aj krajina, tak téma projektu FOREST and I bola pútavá. Znelo to príliš dobre nato, aby som dokázala odolať a aspoň to neskúsila. Ako som sa o tomto projekte dozvedela a ako to prebiehalo aby ste aj vy vedeli čo očakávať? Najskôr som teda potrebovala napísať motiváciu na svoju účasť. Myslím si že je zrejmé, že riadky prečo by som chcela ísť do Španielska, sa písali samé. Keď som zistila že som prijatá aj s mojimi spolužiakmi, bola som celá nadšením bez seba. Už vtedy na začiatku som vedela aké to bude skvelé a nemohla sa dočkať toho, ako sa moje zatiaľ nenaplnené očakávania naplnia. Najskôr sme mali online stretnutia na ktorých sme sa dohadovali v čom vlastne spočíva tento projekt a skôr aj tie praktické záležitosti. Skrz batožinu cez poistenie a letenky až po program a ubytovanie. A už sa letelo. Ja osobne som letela prvý krát a pohľad na Alpy z niekoľko tisícovej výšky do smrti nezabudnem. Pristáli sme v Miláne, pamätám si to presne lebo tam mali skvelú kávu a jedného chlapíka ktorý stále kričal „Prego! Prego!“. Doteraz mi nesedí čo to podľa prekladaču znamená a situácia v ktorej to kričal. Nasadli sme na náš prestup až sme napokon šťastne docestovali do Malagy. Tam nás nádherne privítal celý španielský tím. Každý z nás dostal červený kvet či tradičný bonbón. Čakala nás asi 3-hodinová cesta na miesto bydliska. A to konkrétne v horách v Národnom parku Sierra Nevada. Bývali sme porozdeľovaní v malých ale zato útulných chatkách. Dokopy nás tam bolo asi 12. 6 Slovákov a 6 Španielov. Každý deň sme od rána do večera mali rôzne workshopy či školenia a musím povedať že Španieli veľmi radi tancujú. Na workshopoch sme napríklad meditovali, varili domácu nutellu či džem z prírodných zdrojov ktoré boli naozaj famózne. Jeden ďen sme dokonca boli na prechádzke do starobylej dedinky ktorá sa volala Berchules. Tento kultúrny pôžitok sa mi vryl do pamäti. Všetko bolo také pekné. Radosť sa pozrieť na každú stranu. Neustále sme teda tancovali či sa hýbali. Po 4 dňoch strávených na horách sme sa presunuli do Granady. Tam sme teda strávili zvyšné 2 dni. V prvý večer sme sa boli pozrieť do centra mesta a videli rôzne rímsko-katolícke pochody. Na druhý deň sme mali diskusiu a prehliadku mesta s paní, ktorá sa venuje domácemu násiliu. Potom sme mali voľný rozchod a toto bola moja najobľúbenejšia časť celého výletu. Túlali sme sa rôznymi španielskými uličkami, dokonca sme videli moslimskú mešitu či rôzne záhrady. V to poobedie sme prešli niečo okolo 30 000 tisíc krokov. Musím povedať že v živote ma tak neboleli nohy ale neľutujem to. Na druhý deň som letela naspäť na Slovensko vďaka tomu kroksách. Keď už sme pri tom lete domov, mali sme 6 hodinový prestup na Mallorce no tak sme nemohli odmietnúť tomu aby sme sa okúpali v mori a dali si miestu kuchyňu na pobreží. Tak a prišiel náš finálny let. Ako sa hovorí, nič netrvá večne ale kiežby tie zážitky a ľudia ktorých som tam spoznali boli naveky. ERASMUS+ naozaj odporúčam každému.
