Čas učenia alebo zážitkov?
Ahojte! Voláme sa Lucka, Anička, Oskar, Dominika, Veronika a Alex. Pred pár dňami, konkrétne 4.10. sme spolu vyrazili na projekt pod názvom Erasmus+ do Slovinska. A ako nám tam spolu bolo a čo sme zažili, Vám porozprávame teraz!
Všetko sa to začalo, už o tretej ráno. Alebo aspoň pre polovičku slovenského tímu. Tá druhá, ktorá si vybrala cestu autom, si pokojne spala až do deviatej rána. Naše cestovanie však bolo ozvláštnené trojhodinovou prestávkou vo Viedni. Tu sme skoro zabudli vystúpiť z autobusu, a keby nie zmäteného pohľadu Oskara, čakajúceho iba na nás, dopadlo by to všelijako. Nuž človek sa najlepšie učí na vlastných chybách! Túto prestávku sme patrične využili a prezreli si veľa kultúrnych pamiatok. No, a keď sme sa už konečne dostali do našej finálnej destinácie v Slovinsku, čo bol malý hrádok Rakičan, čakalo nás len to najlepšie. Hlavný organizátor tejto akcie spolu so svojím tímom nám pripravoval ten najlepší možný program. Nasledovalo naše spoločné zoznámenie sa s ostatnými účastníkmi a hranie hier, či aktivít, ktoré upevňovali naše vzťahy.
Celý tento projekt sa niesol pod názvom „Wave of Digitization“, s ktorým boli spojené všetky aktivity, na ktorých sme sa zúčastňovali. Navštívili sme napríklad blízke mesto Murskú Sobotu, ktorej súčasťou je aj výstava EXPANO, čo je najväčšia investícia tohto mesta do digitalizácie. Tu sme si mohli vyskúšať aj to, že dôkladné sústredenia sa má veľkú moc, a pomocou určitého prístroja sme zdvihli hladinu vody len našou mysľou. Cestou naspäť sme zachraňovali už asi zachránenú planétu Zem vyzbieraním približne piatich plastových fliaš z okolia jazera. Ďalšou z aktivít pre nás pripravených bola návšteva Rómskeho rádia Romic, jediného v celom Slovinsku, v ktorom sme boli poctený ukážkou rómskeho spevu a tanca. Taktiež sme si zlepšovali naše digitálne schopnosti a vytvárali rôzne videá, stránky či účty na Tiktoku a Instagrame, kde sme denne pridávali príbehy z nášho dňa.
Ale čo by to bol za Erasmus, bez spoznávania nových miest? Nuž, aj my sme sa niekam vybrali! Ale kto by vedel 4 hodiny obsedieť na sedačke v autobuse, a to ešte aj s prázdnym žalúdkom?! Preto našou prvou zastávkou bola najznámejšia donutéria v Slovinku. Po nasýtení našich túžob, naša cesta pokračovala veselo do známej turistickej destinácie, krásneho jazera Bled a odtiaľ priamočiaro do hlavného mesta Slovinska, a teda Ľubľany. Tu sme mohli obdivovať krásu a históriu tohto nádherného miesta. Po tomto informačne zaťažujúcom dni, sme si užili cestu naspäť formou karaoke v autobuse.
Keď už sme spomenuli históriu, nezabudnime ani na kultúru! Každý deň sme mali pripravený večerný program od inej zúčastnenej krajiny. A to bolo pri tom teda srandy! Od spoznávania tradičnej kuchyne Slovincov, Španielov, Fínov a samozrejme Slovákov, cez hádzanie vlastnými topánkami, len tak pre zábavu, či tancovania spoločenských tancov, až po prekladanie slov, či riešenie vedomostných kvízov o daných krajinách. Človek sa tam toho dozvedel naozaj veľa!
Stačilo už takýchto vecí, program bol síce zaujímavý sám o sebe, ale hor sa na vlastné zážitky! Máme na mysli pár spomienok, na ktoré nechceme nikdy zabudnúť, a medzi ne, určite patrí októbrové kúpanie sa v jazere, s teplotou vody pocitovo asi -300 stupňov, ale stálo to za to! Nemôžeme zabudnúť ani na vyprosené jazdy na koňoch, či spoločné zážitky z hrania volejbalu, a určite nie ani na naše dlhé nočné rozhovory. Medzi najkrajšie spomienky sa určite taktiež dostal umelecký kútik, ktorého pestré farby sa nedostali len na určené plátno, ale aj na nás, a taktiež do sŕdc nás všetkých. Počas týchto 9 dní, prebiehala aktivita „secret friend“, pri ktorej sme sa navzájom starali o seba. Odhalením nášho tajného kamaráta, vyšli na povrch aj pravé tváre našich tajných ctiteľov, očakávané či neočakávané vyznania lásky a kamarátstva na celý život.
Čas strávený s týmito ľuďmi nám dal naozaj veľa. Počas týchto pár dní sme sa stali jednou veľkou rodinou, naučili sme sa kopec nových vecí, najmä to, ako spolu vychádzať, spoznali sme rôznorodosť krajín, zlepšili si našu komunikáciu v jazykoch a získali nový pohľad na svet. Lúčenie sa bolo síce zložité, ale každému už v kútiku srdca chýbal domov, a tak sme šťastne dorazili späť. Ale nemyslite si, že naše príbehy sa skončili odchodom, kontakty medzi nami pretrvávajú a ďalšie spoločné stretnutia sa už plánujú! Čaute! Adiós! Nasvidanje! Hyvästi!
