Najstarším a najcennejším architektonickým objektom Dubia je zvonica. Je v nej kus minulosti a práce predkov dubských obyvateľov. Nachádza sa na Kamenci pod dvoma veľkými lipami. Zvonice mali oznamovaciu funkciu pri požiaroch a živelných pohromách a ešte dnes slúžia pri pohreboch a cirkevných sviatkoch. Jej vznik predpokladáme pred rokom 1786, kedy je v Korabinského diele Geographisch-historische und produkten Lexikon von Ungarn za popisom obce Dubie uvedený piktogram označujúci katolícky kostol. Možnosť, že by v Dubí stál kostol, môžeme smelo vylúčiť, a tak sa spomínaný symbol asi vzťahuje na nejaký menší sakrálny objekt, napríklad kaplnku alebo zvonicu. Existenciu kaplnky v spomínanom období v obci nemáme podloženú, preto je namieste predpoklad, že ide práve o zvonicu. Ide o jednoduchú kombinovanú polomurovanú zvonicu štvorcového pôdorysu s rozmermi 275 x 276 cm. Spodná časť je vymurovaná z kameňa, hrúbka nosného muriva je 50 cm. Výška zvonice je 651 cm. Vežička je drevená a je v nej umiestnený 52 kg zvon na ručné zvonenie. Samotný zvon visí na dubovej hlave, uchytený pomocou kovania. Koruna zvonu so šiestimi nezdobenými obdĺžnikovými profilovými rebrami vychádza z dvojstupienkového čepca zvonu, konkávne sa zvažujúceho do plášťa. V hornej časti plášťa pod čepcom sú dve súvislé plastické linky, medzi ktorými je nápis FUSA TYRNAWIAE. (uliaty v Trnave). V strede plášťa zvonu je pod spomínaným nápisom reliéf s motívom Ukrižovania Ježiša Krista a na protiľahlej strane štvorriadkový nápis UTRATAMY OSADY DUBJE – ZA RICHTARSTWA – JOSEPHA BAJANEK – 1846. V spodnej časti plášťa je súvislý ornamentálny reliéfny pás s rastlinným motívom.
Plášť prechádza do venca zvonu cez štyri súvislé plastické linky a samotný veniec je zakončený hladkou obrubou. Srdce zvonu je klasické jednoosé so zakončením v tvare kotvy, uchytené koženým remeňom. Funkciu zvonára v minulosti vykonávali viacerí občania. Mená väčšiny z nich už nezistíme, avšak v pamätiach žijúcich obyvateľov sa zachovali Stanislav Kopas, Ambróz Smoleň, Šimon Poliak, Uhrík a Jozefa Uhríková, ktorá Dubiu zvonila viac ako polstoročie celý rok denne dva krát (napoludnie a večer). Po smrti zvonárky Jozefy večerné zvonenie zaniklo. V súčasnosti je zvonárom Štefan Korista. Pri predposlednej oprave v 2. polovici 20. storočia
bola na zvonicu nanesená vonkajšia fasáda, ktorá zničila jej historický vzhľad.
V roku 2013 bola vykonaná komplexná rekonštrukcia zvonice. Uskutočnila sa vďaka úspešnému projektu v programe Šanca pre váš región 2013. Zámerom rekonštrukcie bolo vrátiť zvonici jej historický ráz. Tá bola vtedy síce funkčná, no schátraná a neodborným zásahom bol narušený i jej dobový charakter. Rekonštrukcia Zvonice v Dubí bola dôležitá pre potrebu zachovať kultúrne dedičstvo pre budúce generácie. Autorkou myšlienky renovácie bola Tatiana Jánošková. V projekte „Zvonica“ ju podporili : manžel Ľubomír Jánoška, Ľubica a Jozefa Šustekovci, Štefan Korista a Peter Michný. Vo svojom voľnom čase odpracovali zadarmo najviac hodín. Do rekonštrukčných prác sa zapojili takmer všetci oslovení občania alebo organizácie. Okrem vysoko odborných činností si väčšinu prác vykonali obyvatelia Dubia svojpomocne bez nároku na odmenu. Stav strechy sa ukázal horší, ako sa pôvodne predpokladalo, čo malo za následok zmenu rozpočtu projektu a jeho dofinancovanie z iných zdrojov. Na realizácii projektu sa spolupodieľali mesto Kysucké Nové Mesto a Farský úrad sv. Jakuba Kysucké Nové Mesto. Rekonštrukcia trvala 5 mesiacov a pri nej z murovaného obvodového plášťa zvonice boli odstránené všetky vrstvy omietky a maľovky, pričom bolo odkryté murivo z pieskovca, ktoré bolo ošetrené, očistené a ponechané bez omietky. Na vnútornú omietku bol použitý brizolit, betónové komponenty boli odstránené a bola položená kamenná podlaha.
Pre spevnenie muriva bol vymurovaný betónový veniec. Všetky drevené komponenty boli vymenené. Na krov plášťa a vežičky a jej obvodových trámov, rovnako i doštené debnenie vežičky bolo použité smrekové drevo. Krovy boli pokryté hliníkovým plechom antracitovej farby. Na vrchol vežičky bol umiestnený nový dvojitý kríž s hornými ramenami kratšími a kométou z nehrdzavejúcej ocele. Okná a vstup boli opatrené mrežami pozváranými z kovanej pásoviny v čiernej farbe. V tej istej farbe je aj kovaný krížik umiestnený v malom okne nad vstupom. Vedľa vstupu je replika dubskej pečate z vypálenej hliny. Komplexne zreštaurovaný bol i samotný zvon. Tejto úlohy sa ujala firma BOROKO z Brodku u Přerova z Českej republiky. Dňa 28. októbra 2013 bola zvonica za prítomnosti primátora mesta Ing. Jána Hartela slávnostne požehnaná farárom ThLic. Petrom Holbičkom.
-Mário Janík a kolektív-
