„Allez allez les bleus! Viva la France!“ Asi takto nejako nás Dominiku a Beu vítal jedinečný Paríž na
začiatku tréningového kurzu o boji proti diskriminácii ľudí s hendikepom. Začal sa totiž presne 16. júla
2018 a kto mohol tušiť, že Francúzi sa stanú majstrami sveta? O tom však potom, i keď vhodnejší čas
na príchod sme si určite nevedeli predstaviť.
Projekt s názvom „A School of Handicap: From Discrimination to Inclusion and Social Participation“
realizovala francúzska organizácia Femmes Debout v spolupráci s Esprit Espace Leader a priestory na
workshopy nám prepožičala ďalšia organizácia, ROSI France. Už ste si stihli predstaviť nejakú luxusnú
budovu v centre Paríža s výhľadom na Eiffelovu vežu? Omyl. Tieto priestory boli oveľa skromnejšie
a nachádzali sa na severe od Paríža, na predmestí s názvom Gennevilliers, ale nepredstavujte si nič
hrozné. Podľa môjho názoru bolo práve toto miesto kľúčové v tom akú atmosféru sme mali počas
tréningu a do akej miery sme mohli na vlastné oči vidieť, čo je to inklúzia. Gennevilliers je jedna
z najmultikultúrnejších častí Paríža a môžete tam stretnúť ľudí ako z Bretónska, tak aj zo Senegalu,
Maroka, Indie, Poľska či Ghany. Síce viac industriálne predmestie, ale ponúka hneď niekoľko
zaujímavých centier a komunitných projektov.
Účastníci, ktorí sme sa tam stretli sme boli naozaj rôznorodí, čo mňa osobne prekvapilo. Mám už za
sebou niekoľko Erasmus+ mobilít, ale toto bol môj prvý tréningový kurz a samozrejme, čakala som, že
čo sa týka veku ako aj skúseností budeme trochu homogénnejšia skupina. Nemohlo to dopadnúť
lepšie. Bola tam, napríklad, 24 ročná talianska študentka aj so svojím otcom, 56 ročným učiteľom.
Ďalej česká 23 ročná študentka so svojou 17 ročnou sestrou, ale aj tridsiatnička z Bulharska, ktorá sa
venuje arteterapii s hendikepovanými deťmi a ďalšia tridsiatnička z Talianska, ktorá je známou
pianistkou. Dokopy sme tam boli z 10 krajín: Slovensko, Česko, Bulharsko, Taliansko, Rumunsko,
Litva, Francúzsko, Grécko, Madagaskar a Španielsko.
Hneď v prvý deň po privítaní sme sa dozvedeli, že projekt bude prebiehať bilingválne a to vo
francúzštine s tlmočením do angličtiny. To nám zabezpečovala trénerka z Rumunska a v podstate sme
tak zvládli celý týždeň. Ja ovládam dva románske jazyky a francúzština medzi ne nepatrí, keďže však
milujem cudzie jazyky, mala som takto perfektnú možnosť precvičiť si aj to málo čo (si myslím, že)
ovládam.
Každý deň sme mali hodnotenie toho predchádzajúceho a počas workshopov sme zvykli byť rozdelení
do skupín. V jednom sme, napríklad, analyzovali nejaké správy spojené s hendikepovanými ľuďmi
a učili sme sa ako si dohľadať pravdivosť informácií a používať iné spôsoby vyjadrovania sa
o hendikepe (témou bolo ako médiá vykresľujú hendikepovaných ľudí). Na tému inklúzie sme mali
hneď dve vychádzky po Gennevilliers – jednou bola návšteva sociokultúrneho komunitného centra,
ktoré má predmestie vo svojej vlastnej správe a miestnym ponúka hneď niekoľko využití voľného
času: multimediálna knižnica, profesionálne kurzy varenia, šitia, IT spôsobilosti, jogy, tanca, priestory
pre koncerty či strešnú terasu a vonkajšiu komunitnú záhradu. Ďalším miestom bolo predmestie
samotné, kde sa nachádza komunitná záhrada medzi panelákmi a miestni obyvatelia majú možnosť
spravovať si svoju osobnú záhradu aj centrum spoločne. Keďže predmestie je multikultúrne a miešajú
sa tu nielen rôzne národnosti, ale aj náboženstvá, inklúzia je tu veľmi citlivou témou a v radnici
predmestia nám vysvetlili prečo robia takéto projekty a hlavne, prečo sa snažia do toho zapájať
všetkých miestnych.
Jedným z najlepších bodov v programe projektu bola medzinárodná večera. Každý si už tradične
pripravil niečo zo svojej národnej kuchyne a tým, že priestory, kde sa projekt konal boli v miestnom
susedstve, pozvaní boli samozrejme aj obyvatelia štvrte alebo aj zvedavci, ktorí občas nakukli dnu
počas našich workshopov. Táto večera bola sama o sebe inkluzívnou, pretože miestni tento typ Erasmus projektov až tak nepoznajú a okrem toho, že sme všetci spolu strávili neskutočne fajn večer, viacerým z nás sa zrejme otvorili obzory.
Cieľom tohto projektu bolo samozrejme získať povedomie o problémoch ľudí s hendikepom, vedieť
sa vžiť do ich situácie a nabrať nové spôsoby vnímania nášho okolia, aby sme ho my sami mohli robiť
inkluzívnejším. To všetko sme nakoniec mali spracovať vo videu. Opäť sme teda boli rozdelení do
skupín a jediné čo sme mali zadané bolo meno osoby, o ktorej sme si mali vymyslieť a spracovať
príbeh. Fatima, osoba s hendikepom na 4 spôsoby. Viacerí z nás využili napr. priestory
sociokultúrneho centra či trénerov, ktorí s nami boli počas celého týždňa na natočenie scénok.
V posledný deň tréningu sme naše videá prezentovali medzi sebou a bolo naozaj inšpiratívne vidieť
s akými nápadmi niektorí prišli vo svojom videu.
No a čo samotný Paríž? Program sme nakoniec mali trochu voľnejší než ako sme si najprv mysleli,
a preto sme mali kopec času si ho prejsť aj po samom aj v spoločnosti ostatných účastníkov. Hneď
v prvý deň sme sa s Dominikou rozhodli pripomenúť si čerstvosť francúzskeho pečiva pri víťaznom
oblúku, spraviť si piknik pod Eiffelovou vežou a prejsť sa až do centra k cintorínu slávnych. No
lenže…akosi sme pozabudli, že Francúzi majú národný sviatok. Ulice boli plné modrej, červenej, bielej
a tiež, pochopiteľne, oslavujúcich Francúzov. S únavou celodenného chodenia sme sa ocitli tam, kde
sa diala história, ale my sme sa práveže snažili dostať naspäť do Gennevilliers, aby sme vôbec mohli
byť na zahájení projektu. Inokedy sme si trebárs zašli na poriadnu francúzsku večeru a jazzový
koncert alebo ho strávili všetci spolu v Louvri a zakončili ho prechádzkou popri Seine až k vysvietenej
Eiffelovke. V ostatné dni bola tiež väčšina z nás spolu v centre Gennevilliers v dobrej nálade medzi
miestnymi. Aj podľa organizátorov bola medzi nami príjemná a uvoľnená energia, vďaka čomu sme
nemali vôbec pocit, že sa niečo učíme, ale že si túto medzinárodnú výmenu naozaj užívame. Získali
sme tým nielen nových priateľov a nové obzory, ale aj kontakty a príležitosti vycestovať znovu na
podobné projekty, či už vo Francúzsku, Litve, Grécku alebo dokonca v Brazílii či Senegale. A ak mám
povedať pravdu, neskutočne sa na ďalší z týchto projektov teším!
