Hovorí sa, že ranné vtáča ďalej doskáče a keďže my, celkom náhodní ľudia z malého Slovenska, sme vedeli, že musíme doskákať naozaj ďaleko, začali sme naše malé dobrodružstvo už v skorých ranný hodinách kedy bola ešte tma a slnko nebolo nikde na dohľad. Až neskôr sa ukázalo, že vstávať pred štvrtou ráno skutočne stálo za to, ale poďme pekne poporiadku.
Svojpomocne sme sa dopravili na letisko do Bratislavy odkiaľ sme presne o siedmej hodine ráno vyrazili za politické, ale aj naše osobné, hranice. Po medzipristátí v chaotickom Miláne nasledovaným ďalším, tentokrát dlhším letom sme sa konečne dostali do cieľovej krajiny, ktorou bolo Španielsko. V Malage nás privítalo nie len slnko, ale aj naši noví španielski kamaráti, s ktorými sme mali stráviť nasledujúci týždeň. Prehodili sme pár slov, zastavili sme sa na rýchly obed a vyrazili sme do národného parku Sierra Nevada, ktorý sa na nasledujúce štyri dni stal našim útočišťom.
Po dvoch hodinách cesty autobusom sme dorazili do kempu neďaleko dedinky Bérchules a začali objavovať biodiverzitu najvyššieho pohoria pevninskej časti Španielska. Celé štyri dni sme strávili v obklopení prírody, ktorú sme postupne objavovali skrz jednotlivé zmysly. Venovali sme sa rôznorodým workshopom, navštívili sme už spomínanú dedinku Bérchules, zjedli veľkú hromadu mandarínok a zisťovali sme v čom sa líši slnečné Španielsko od nášho stredoeurópskeho Slovenska.
Potom však prišiel čas na zmenu prostredia a my sme sa spoločne presunuli do 230-tisícového mesta Granada. Tu sme strávili dva dni plné objavovania rušného mestského života. Mali sme možnosť pozorovať tradičné prípravy na Veľkú Noc, navštíviť mládežnícke centrum v Maracene, ale dostali sme aj priestor na preskúmanie historickej časti mesta. Následne sme sa, aj keď nedobrovoľne, rozlúčili so španielskymi kamarátmi a ďalší deň sme sa vydali na dlhú cestu späť domov. Autobusom sme sa vrátili do Malagy odkiaľ sme vyrazili na naše posledné malé dobrodružstvo, ktorým bolo šesť voľných hodín na Malorke, ktoré sme mali k dispozícii pred letom do Bratislavy. Navštívili sme pláž, dobre sme sa najedli a zahájili cestu späť domov.
Aj napriek pár prekážkam sme si celý týždeň poriadne užili a naozaj sa nám nechcelo vrátiť späť do normálneho života. Avšak spomienky a zážitky s nami zostali do tohto dňa a verím, že nás ešte aspoň chvíľu sprevádzať budú. Naučili sme sa toho naozaj veľa o prírode ale aj o nás samých a verím, že všetci sme rovnako vďační za túto príležitosť, ktorá sa nám naskytla. Adios amigos!
Urbanková
