V prvej polovici apríla 2019 sa skupinka 7 mladých nadšencov pre cestovanie vybrala na svoj (pre viacerých prvý) ERASMUS projekt do Litvy s názvom „Encourage yourself“. Všetko to začalo veľmi nepriaznivo – najprv si dvaja z nás kúpili zlé lístky na vlak a, bohužiaľ, po pár kilometroch strávených vo vlaku nám bolo oznámené, že nejaká pani skončila svoj život v tuneli. Ale všetko nakoniec dobre dopadlo a celá skupinka sme sa stretli na letisku v Košiciach pripravení a plní napätia vyštartovať na cestu. Po nekonečných hodinách strávených v lietadlách, sme konečne pristáli v hlavnom meste Litvy – Vilniuse. Tam nás vyzdvihol miestny chlapík – Pranas, ktorý sa de facto stal naším prvým kamarátom. On nás vzal z letiska na miesto konania projektu, ktorým bolo menšie, no zato okúzľujúce zoskupenie chatiek v národnom parku Dzukija blízko mestečka Merkiné na juhu krajiny. Hneď po príchode nás miestni ponúkli večerou, ktorá bola veľmi podobná slovenskej. Na počudovanie sme sa nevyhli otázkam, či Slovensko nie je náhodu Československo a pod. Po večeri sa začalo čakanie na ostatné krajiny – Česko, Spojené Kráľovstvo, Francúzsko, Turecko a Rumunsko.
Celý program sa niesol v duchu aktivít spojené s prekonávaním samých seba, ktoré si každý deň pripravila iná krajina a zároveň každý večer krajiny predstavovali svoju kultúru, tradície či jedlo. V prvý deň viedol aktivity organizátor – Diyadin, ktorý nám ukázal a vysvetlil ako má celý projekt fungovať. Tieto aktivity sa zameriavali hlavne na spoznanie ostatných účastníkov a ich mien, taktiež aj na vybudovanie dôvery medzi nami. Celý projekt platilo pravidlo tornádo, ktoré znamenalo, že nemohli vedľa seba stáť ľudia z rovnakej krajiny.
Druhý deň odštartovali program účastníci z Českej republiky, ktorí si pripravili vskutku úžasné a prekonávajúce hry. Slovensko malo ako prvé pripraviť medzinárodný večer. Nechýbala ochutnávka sladkostí, korbáčiky, kvíz, ľudové piesne, jazykolamy či dokonca tradičné šúľance.
Tretí deň si program pripravili Briti, ktorí to mali celé dokonalo premyslené. Najprv hry zamerané na postreh a dôveru a neskôr sme sa presunuli k potoku, cez ktorý bol padnutý kmeň stromu. Po tomto kmeni sme sa mali dostať na druhú stranu potoka. Proste „Encourage yourself“!!! Francúzsky večer sa niesol v znamení pokoja a zábavy. Kvízy, jedlo, či dokonca hry s možnou výhrou Eiffelovej veže.
Štvrtý deň pripadol na Kvetnú nedeľu, ktorý je známy 50% zľavami na Blšom trhu v Merkiné. A tak sme si urobili desaťkilometrovú túru do mestečka, kde sme sa pokochali po známych prírodných a historických miestach. Prvým miestom bol Merkinský kopec, z ktorého bol krásny výhľad na okolitú prírodu. Ďalej sme sa presunuli k bývalému židovskému cintorínu, od ktorého viedla cesta do mesta. Tam sme navštívili Blší trh, kde mali naozaj všetko – od starého nábytku cez knihy, mapy až po poháre či obrazy. Nakoniec nás miestni zaviedli k Merkinskej veži, z ktorej bol nádherný výhľad na celé mesto. Po návrate na chatky nás očakávali Briti s ich medzinárodným večerom. Ochutnávka čaju s mlieko, tradičných raňajok, či typických sladkostí boli výborným koncom tohto dňa.
Piaty deň si aktivity pripravili Estónci, ktorí vybrali aktivity zamerané na zbližovanie sa a dôveru. Ukázali nám ďalší skvelý spôsob ako sa spoznať, no zároveň poukázali na to, že napriek tomu, že máme veľa odlišného, sme si veľmi podobní. Ďalší večer si pripravili Turci, ktorých kultúra, tradície a jedlá sa výrazne odlišovali od ostatných. Ukázali nám nádherné miesta Turecka, typickú predsvadobnú noc Turkov a nakoniec sme mohli ochutnať ich tradičné špeciality, no taktiež nás naučili tancovať tradičné tance. Neskôr sme sa presunuli k Rumunskej kultúre a tradíciám. Najskôr sme si zaspievali svetoznámu rumunskú pieseň, ukázali nám čarovné miesta Rumunska a nakoniec sme si zatancovali tanec podobný Letkiss a ochutnali špeciality z Rumunska.
Šiesty deň sme sa vybrali do mestečka Druskininkai, kde sme sa mohli pokochať miestnymi pamiatkami či povoziť sa na bicykloch. Druskinikai nemalo moc miest pre turistov, ale zato sme si ho dostatočne užili. Jazero, kostol Panny Márie Škapuliarskej, dom obrátený hore nohami, spievajúca fontána, aquapark, či dokonca lanovka, ktorá začínala v strede mesta.
Siedmy deň sa pre Čechov, Slovákov a dvoch Estóncov niesol v duchu kayakingu. No pred tým nás Litvania vzali na ďalšiu vyhliadkovú vežu, aby sme prekonali sami seba. Odtiaľ sme sa presunuli k menšej rieke, nasadli sme na kayaky a dobrodružstvo mohlo začať. Rieka bola ako prekážková dráha, vlnila sa ako had, no zvládli sme to a dostali sme sa až do druhej rieky – Merkys, cez ktorú išiel starý a schátraný most. Encourage yourself a už sme stáli v rade, aby sme prešli cez tento most. Bohužiaľ alebo našťastie, nikto nespadol a tak sme mohli pokračovať v splavovaní. Po 6 hodinách splavovania nás pozval Pranas, miestny Litvan, na svoju chatku, kde sme si grilovali domáci kravský syr. Po menšom občerstvení nás Mindaugas, Litvan, vzal na miesto spojenia s Bohom, kde sme mohli meditovať a nabrať si vodu, možno svätenú, ale to sme sa už nedozvedeli. Po návrate na chatky sa Češi začali pripravovať na svoj večer. Ukázali nám Českú republiku, jej tradície, kultúru a jedlá, ktoré boli s našou kultúrou 100%ne totožné. Nezaprieme to, že sme 75 rokov boli súčasťou rovnakej krajiny. No aj tak nás prekvapili a ukázali nám tradičné tance – Polku a Mazurek.
Ôsmy a zároveň posledný deň sme sa o aktivity postarali my, Slováci. Prvou aktivitou bolo hľadanie pokladu. Druhou aktivitou bolo karaoke – každá krajina si vylosovala jednu pieseň + druhá pieseň mala byť typická pre ich krajinu. Potom sme si zameditovali a následne, aby sme prekonali sami seba, tak každý kto chcel, mohol skočiť do bazéna, v ktorom bola ľadová voda. Tento program sa zapáčil všetkým a veľa ľudí skočilo do bazéna, či už oblečení alebo vyzlečení (tí aj rozmýšľali vopred). Posledný medzinárodný večer si pripravili Estónci, ktorý nám ukázali tradície ich krajiny a ponúkli nás chutnými jedlami ich krajiny. Posledným bodom programu bolo odhaľovanie tajných priateľov, ktorých sme si losovali prvý deň. Niektorí už vopred vedeli, kto je ich tajným priateľom, no niektorí do poslednej sekundy netušili kto to je a boli celkom dosť prekvapení. Nakoniec rozlúčka s účastníkmi sa nezaobišla bez sĺz. Posledné chvíle strávené s ľuďmi, ktorých ste ešte len sotva spoznali, no už ste im mali povedať zbohom (navždy).
19. apríl 03:00 odchádza Slovenská skupinka na letisko. Po noci na polovicu prespatej v dodávke a na letisku nasadáme na náš desaťminútový let do Varšavy (časový posun), a nakoniec na let do Košíc, kde už na letisku počujeme ľubozvučnú východniarčinu. Už vieme, že sme z časti doma.
Tento projekt nám ukázal, že strach je len v našej hlave, a že s pomocou kamarátov dokážeme prekonať čokoľvek. Taktiež sme zlepšili naše anglické komunikačné schopnosti, ktoré určite niekedy zúročíme. Nadviazali sme veľa kamarátskych vzťahov, bohužiaľ, niektoré upadnú do zabudnutia, no niektoré sa naopak posnažíme udržať navždy.
