Give blood, give us life

Projekt „Give Blood, Give Us Life“ sa konal v Turecku – konkrétne v Adane. Okrem nás Slovákov sme mohli spoznať aj ľudí z Macedónska, Španielska, Turecka, Bulharska, Poľska a Rumunska, s ktorými sme mali možnosť sa spoznať hneď prvý večer pri večernom tureckom čaji. V prvé ráno sme pomocou svojich umeleckých zručností mali za úlohu skúsiť nakresliť portrét človeka z projektu, ktorého nám náhodne priradili. Neskôr sme o sebe zisťovali zopár zaujímavých a občas a vtipných informácií, takže sme o zábavu mali postarané. V priebehu projektu sme mali šancu spoznať situáciu o darcovstve krvi ako aj krvných chorobách v zúčastnených krajinách. A to nás priviedlo k nečakanému záveru. Že Slovensko, hoci malá a občas pre niektorých neznáma krajina, má starostlivosť o zabezpečenie krvi na veľmi vysokej úrovni. Darcovstvo krvi u nás je nad priemer Európy. Mali by sme si uvedomovať, čo na Slovensku máme. Ľudí, ktorým na krvi záleží, sme mali možnosť vidieť aj v praktickom živote. Zúčastnili sme sa totiž protestu, ktorý sa zameriaval na zvýšenie povedomia o krvných chorobách, ako aj na zvýšenie darcovstiev krvi, keďže situácia s krvou v Turecku nie je veľmi optimistická.


V druhej polovici projektu sme svoje úsilie primárne sústredili na tvorbu krátkeho filmu, zameraného na tému projektu. Dostali sme úžasnú možnosť ukázať svoje výtvory a teda ukázať aj náš postoj, na každoročnom festivale o krvi v Adane. Niekoľko stoviek ľudí pozeralo a snažilo s pochopiť naše filmy. A nám sa možnosť ukázať svoje myšlienky pred ostatnými páčila. Dúfame, že sme v mysliach
prítomných na festivale zanechali aspoň niečo pozitívne.
Okrem festivalových večerov sme ostatné večery mali kultúrne noci. Každú noc jedna či dve krajiny odprezentovali svoju kultúru, umenie, šport či prírodu. Niektorí ukázali aj svoj národný tanec, alebo pripravili zaujímavý a vtipný kviz. Zakončenie každého večera potešilo naše žalúdky, pretože sme ochutnávali národné jedlá a nápoje každej krajiny.
Dni nám ubiehali v príjemnom prostredí, teplom počasí a skvelej spoločnosti neuveriteľne rýchlo. Každý z nás sa navyše tešil na posledný deň – mali sme naplánovaný deň na pláži. Odchádzali sme hneď ráno po raňajkách a po približne necelej hodine sme boli na mieste. Keďže sme boli jedna z mála krajín, ktorá nemá more, ako jediní sme za celý čas okrem obedu nevyšli z mora. Ako slovenský team sme si rozumeli, ako keby sme sa poznali už dávno pred projektom. Strávili sme ako národná skupina a odniesli sme si tak z toho dňa spomienky a zážitky, na ktoré sa bude pamätať jedine s úsmevom na perách.


Hovorí sa, že prvý projekt je vždy najlepší. Toto bol môj tretí a aj tak by som ho do rebríčka zaradila bez váhania na prvé miesto. Je veľmi nepravdepodobné, že si sadnete v skupine s každým. Takmer nemožné. A mne sa to predsa podarilo. S každým jedným som sa dokázala rozprávať hodiny – a o veľmi vážnych témach. Za to som im vďačná. Z projektu si teda okrem opálenej pokožky a lacného oblečenia odnášam aj priateľstvá, ážitky,
skúsenosti, rady, iný pohľad na Turecko, cudzích ľudí, ale aj na Slovensko. Lebo vďaka projektu som si uvedomila, že Slovensko je vlastne úžasná krajina, ochotná bojovať o to najdôležitejšie – ľudský život. Ďakujem za možnosť zúčastniť sa na tak nezabudnuteľnej mládežníckej výmene! Dala mi toho totiž oveľa viac, ako som predtým predpokladala.


Hovorí sa, že prvý projekt je vždy najlepší. Toto bol môj tretí a aj tak by som ho do rebríčka zaradila bez váhania na prvé miesto. Je veľmi nepravdepodobné, že si sadnete v skupine s každým. Takmer nemožné. A mne sa to predsa podarilo. S každým jedným som sa dokázala rozprávať hodiny – a o veľmi vážnych témach. Za to som im vďačná. Z projektu si teda okrem opálenej pokožky a lacného oblečenia odnášam aj priateľstvá, zážitky, skúsenosti, rady, iný pohľad na Turecko, cudzích ľudí, ale aj na Slovensko. Lebo vďaka projektu som si uvedomila, že Slovensko je vlastne úžasná krajina, ochotná bojovať o to najdôležitejšie – ľudský život. Ďakujem za možnosť zúčastniť sa na tak nezabudnuteľnej mládežníckej výmene! Dala mi toho totiž oveľa viac, ako som predtým predpokladala.