Začiatok projektu bol vlastne celkom dobrodružný. Na Sicíliu sme prileteli ešte v lete a vo večerných hodinách. Kým sme sa dostali na ubytovanie, bola noc a mali sme pocit že sme niekde v Afrike, bývali sme v kláštore…a na ulici bolo strašne veľa odpadkov, pretože sme bývali na veľkom markete. Čakali sme proste Taliansko, takže náš prvý dojem, bol dosť divoký a hovorili sme si že vlastne ani nevyjdeme von z kláštora (čo vo výsledku znie dosť funny).
Všetko sa ale zmenilo na ďalší deň a projekt bol úplne skvelý. V podstate sme celý čas hrali divadlo a skúšali rôzne techniky ako sa spoločne zladiť, ako najlepšie vytvoriť nejakú zostavu, ako improvizovať, celkovo som si vždy chcela skúsiť divadlo a tu som mala príležitosť co bolo mega. Facilitátormi boli dvaja umelci, jeden herec a druhý tanečník a choreograf, takže sa nám dostalo “profesionálneho výcviku”. Nebol to taký ten projekt, kde len sedíš brainstormuješ a diskutuješ, bolo o oveľa zaujímavejšie.
Celé dni sme trávili vonku na dvore, nacvičovali na naše posledné a vlastne prvé “veľké” vystúpenie, medzitým čiastočne umierali od horúceho počasia keďže na Sicílii bolo cez deň aj vyše 40°C. Spoznali sme skvelých ľudí z rôznych krajín, Palermo, ktoré malo rozhodne krajšie časti ako naša ulica, šli sme na výlet do kúzelného mestečka Cefalù, vyskúšali sme skvelú pizzu a možno až priveľa zmrzliny. Každým dňom bol projekt lepší a lepší. Keďže sme boli na tréningovom kurze, účastníci mali až do 70 rokov, čo bolo super zaujímavé, pretože aj tá 70 ročná pani mala energie na rozdávanie, to si človek fakt uvedomí že vek je len číslo. Je to o nastavení mysle. Určite by som sa znova podobného projektu zúčastnila, páči sa mi myšlienka neformálneho vzdelávania prostedníctvom tanca, umenia, športu a podobných pohybových aktivít. A páči sa mi aj Sicília. Asi preto som sa tam vlastne v októbri na čas presťahovala.
Začiatok projektu bol vlastne celkom dobrodružný. Na Sicíliu sme prileteli ešte v lete a vo večerných hodinách. Kým sme sa dostali na ubytovanie, bola noc a mali sme pocit že sme niekde v Afrike, bývali sme v kláštore…a na ulici bolo strašne veľa odpadkov, pretože sme bývali na veľkom markete. Čakali sme proste Taliansko, takže náš prvý dojem, bol dosť divoký a hovorili sme si že vlastne ani nevyjdeme von z kláštora (čo vo výsledku znie dosť funny).
Všetko sa ale zmenilo na ďalší deň a projekt bol úplne skvelý. V podstate sme celý čas hrali divadlo a skúšali rôzne techniky ako sa spoločne zladiť, ako najlepšie vytvoriť nejakú zostavu, ako improvizovať, celkovo som si vždy chcela skúsiť divadlo a tu som mala príležitosť co bolo mega. Facilitátormi boli dvaja umelci, jeden herec a druhý tanečník a choreograf, takže sa nám dostalo “profesionálneho výcviku”. Nebol to taký ten projekt, kde len sedíš brainstormuješ a diskutuješ, bolo o oveľa zaujímavejšie.
Celé dni sme trávili vonku na dvore, nacvičovali na naše posledné a vlastne prvé “veľké” vystúpenie, medzitým čiastočne umierali od horúceho počasia keďže na Sicílii bolo cez deň aj vyše 40°C. Spoznali sme skvelých ľudí z rôznych krajín, Palermo, ktoré malo rozhodne krajšie časti ako naša ulica, šli sme na výlet do kúzelného mestečka Cefalù, vyskúšali sme skvelú pizzu a možno až priveľa zmrzliny. Každým dňom bol projekt lepší a lepší. Keďže sme boli na tréningovom kurze, účastníci mali až do 70 rokov, čo bolo super zaujímavé, pretože aj tá 70 ročná pani mala energie na rozdávanie, to si človek fakt uvedomí že vek je len číslo. Je to o nastavení mysle. Určite by som sa znova podobného projektu zúčastnila, páči sa mi myšlienka neformálneho vzdelávania prostedníctvom tanca, umenia, športu a podobných pohybových aktivít. A páči sa mi aj Sicília. Asi preto som sa tam vlastne v októbri na čas presťahovala .
