In the end we are all humans

V dňoch  16.-23. novembra sme sa zúčastnili medzinárodného projektu s názvom In the end we are all human v Turecku. Zo Slovenska sme išli piati účastníci zo všetkých kútov našej krajiny. Okrem nás sa projektu zúčastnilo ešte 6 krajín – Turecko, Macedónsko, Rumunsko, Česko, Poľsko a Litva. Zámer projektu bolo rozprávať sa, diskutovať a zdieľať názory na rôzne, často i citlivé či osobné témy, ako napr. diskriminácia, predsudky, stereotypizácia, LGBT, násilie, ľudské a detské práva a akékoľvek odlišnosti medzi ľuďmi. Počas týchto 6 dní sme tvorili plagáty, prezentácie a videá a pracovali v rôznych, menších a väčších skupinkách. Cieľom projektu bolo poukázať na skutočnosť, že nech sme aký sme, bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, vek, vzdelanie…sme koniec koncov aj tak všetci ľuďmi. Všetci sme si rovní, všetci by sme mali mať rovnaké práva a mali by sme tu byť jeden pre druhého a otvorení k ostatným.

Projekt bol situovaný v menšom mestečku na západnom pobreží Turecka – Canakkale. Leteli sme už dva dni pred začiatkom do Istanbulu, kde sme strávili celý jeden deň. Musím sa priznať, že aj my sme do Turecka prišli s veľa predsudkami. Veľa zlého sa hovorí v správach, veľa nenávisti sa šíri voči moslimom a veľa obáv mali aj naši rodičia. Veď oni nás kresťanov predsa nenávidia, určite sa nám tam niečo stane. Už hneď po prílete sme boli veľmi milo prekvapený – hostitelia nám spravili čaj na privítanie, v reštaurácii sme dostali zľavu a vedeli o nás, že naša prezidentka je žena, keď som nemala dosť peňazí a nebrali kartu, dostala som dokonca celú waflu zadarmo. A potom sme už vycestovali 6 hodín na juh a prešli trajektom cez Dardanelský prieliv a boli sme na mieste konania. Canakkale bolo úplne iné ako Istanbul, ale aj tak čarovné miesto, hádam s ešte milšími ľuďmi! Všetci boli veľmi otvorení a priateľskí. Od jedného dievčaťa som dokonca dostala prívesok best friends.

Úplne v posledný deň projektu sme vyšli do ulíc s našou kampaňou love speech. Mali sme odlišné úlohy, od objatí a rozhovorov po scénky. Vcelku sa nám to naozaj podarilo a bol to nádherný zážitok pre každého jedného z nás! Čo nám to, aspoň nám Slovákom dalo najviac? Otvorilo nám to oči pred rôznymi krajinami, pred Tureckom a dokonca i pred moslimami. Pretože koniec koncov, sme aj tak všetci ľudia!