Mali ste niekedy pocit, že nedokážete skočiť do veľkej priepasti aj keď viete, že na dne vás čaká mäkký pád a truhlica vysnívaného bohatstva? Ja áno. Môj strach a hrôza mi zatemnila tvár v úmysle, že na môj PRVÝ cezmorský „výlet“ zabudnem a radšej ostanem na bezpečnom mieste. No asi vás bude zaujímať ako som sa v poslednej chvíli rozhodol, no nie?

Zažiť niečo nové bolo hlavným mojím cieľom. Odhodlal som sa v úmysle, že vidieť niečo nové a okúsiť inú časť sveta mi len prospeje aj v rámci môjho strachu, ktorý má chcel uväzniť doma. No rozhodla aj idea projektu o ktorú som mal veľký záujem, keďže je táto téma v dnešnej dobe alarmujúca.

Ako prichádzal deň odletu snažil som prekonať svoje prekážky s vedomím, že nikdy nebudem sám. Že spoznám nových životných kamarátov, preskočím niekoľko rokov vpred vo výučbe anglického jazyka  či zažijem neopísateľnú zábavu s ľuďmi, s ktorými si budem rozumieť v každej časti humoru a osobnosti.  

Ako som prišiel na miesto, všetky moje obavy, úzkosti, nepokoje a strach opadli zo mňa. Dostalo sa mi veľmi milého privítania od leadera projektu a aj od ostatných účastníkov, ktorí už boli na mieste. Vtedy som už vedel, že zažijem jeden z najlepších týždňov môjho života.

Už po niekoľkých dňoch som si zvykol na anglický jazyk, rozmýšľanie v ňom, riešenie problémov a aj kritického myslenia. Prišiel mi, akoby to bol môj materinský jazyk, jazyk od nepamäti. Pomaly som zabúdal aj na to, že hovorím v inom jazyku.

Noví „friends“ boli úžasní. Nikdy by som si nepredstavil, že za niekoľko dní mi dokážu prirásť k srdcu tak skvelí, humorní, vďační ľudia. Toľko zábavy, koľko som si užil za tak krátky čas sa nedá opísať ani predstaviť v tých najšialenejších snoch.

Popri zábave a voľnom čase sme sa venovali našej téme, ktorá nás sprevádzala každý deň. Mali sme toľko možností a workshopov, pomocou ktorých sme si priblížili situáciu dnes. Vnikli sme do útrob a poznatkov o topení ladovcov, o vzniku požiarov, o využití nových energií, o spracovaní plastov a ich zbytkovému využitiu, slnečných paneloch, dažďovej vode,…..Jednoducho všetko pre to aby sme si uchránili planétu a dokázali je zlepšiť na najväčšie percento v čo najkratšej dobe. Stávali sme tzv. „GREEN HOUSES“ o krotých nemusím rozprávať, každý z nás ich pozná. Spracovávali sme výsledky na postery, ktoré sme si navzájom prezentovali a diskutovali či reagovali na poznatky, ktoré sme si chceli ujasniť alebo sa dozvedieť. Veľké množstvo hier nás naučilo základné triviálne veci, ktoré si nedokážeme ujasniť v situáciách každodenných…

Posledné dni sa blížili ku koncu a my sme vedeli, že posledný, odletový, deň bude najťažší.  Nikomu sa nechcelo ísť domov a už aj vďaka tomu sme dúfali, že čas sa zastaví a my môžeme byť ako veľká partia spolu ďalších niekoľko rokov. Pri odchode padli slzy, padli ťaživé pohľady, padol smútok , padli city. Museli sme sa rozlúčiť a ísť domov. No nič netrvá večne. Rozhodli sme sa preto, že sa všetci zídeme a zaspomíname na dobré časy a spolu precestuje ďalšie neobjavené poznania zákutia. Píšeme si cez sociálne siete a ďalšie naše spoločné kroky mojich kamarátov z celého sveta budú smerovať do zahraničia, kde si dáme prvý trip mimo projektu.

No a čo si máš odniesť práve ty? Nikdy neváhaj, keď ťa svet povolá. Nikdy nemárni chvíle a choď. Cítiť dobrodružstvo a vidieť na vlastné oči je neskutočné. Nepremárni svoju šancu lebo druhá nikdy nemusí nastať. Získať najlepších životných priateľov bez ktorých si už nedokážem predstaviť žiť bolo a je najlepší pocit aký môžeš vôbec získať. A preto hovorím: „Neváhaj, a zbal si veci do „kufra“! Choď von a nikdy sa neobhliadni. Pretože to, čo si mohol zažiť a získať sa ti už nikdy nevráti. Spoznaj svet svojimi očami a nenechaj sa ovplyvňovať najlepšími príbehmi aké si kedy počul od kamarátov, zober ich so sebou a vytvorte si spoločné príbehy zábavy.“