Vďaka organizácii SYTEV som sa zúčastnila tréningového kurzu v Česku. Aby som to zhrnula jednou vetou, tréning bol úžasný a pre mňa osobne veľmi prínosný. Projekt ma naučil úplne inému druhu samostatnosti a sebestačnosti už len z toho dôvodu, že som cestovala južnými Čechami sama približne 11 hodín len s pomocou internetu. Na mobile mi svietilo deväť percent batérie, potrebovala som sa dostať na autobus a nemala som rozmenené české koruny. Do Jindrichovho Hradca som dorazila o pol noci, kde ma vyzdvihla vedúca projektu a moja cesta sa mohla začať.

Hneď ráno počas cesty na vlak do Českých Budejovíc som sa zoznámila s ostatnými účastníkmi projektu. Boli to ľudia z Česka, Maďarska a Bulharska. Účastníci z Talianska museli čakať dva dni na letisku kvôli bombe z 2. svetovej vojny a prídu až dnes poobede. V Budejoviciach sme navštívili observatórium, galériu, nákupné centrum a veľmi zaujímavé múzeum s expozíciou pozostatkov z 1. svetovej vojny. Keď sme sa vrátili do penziónu čakali nás tam Taliani. Hneď vo chvíli keď som sa s nimi spoznala, vedela som , že to budú ľudia, s ktorými strávim tie najlepšie chvíle na tomto projekte. A nemýlila som sa, boli perfektní. Snažili sa ma rozveseliť keď som mala zlý deň, so všetkým mi dokázali pomôcť aj keď som to od nich nežiadala. Za jeden týždeň sme sa stali skvelými priateľmi a pri rozlúčke padla nejedna slza.

V tretí deň sme všetci traja pracovali na prezentácii, ktorá sa spájala s témou nášho projektu. Boli to rôzne formy zneužívania internetu a sociálnych sietí za cieľom ublížiť druhej osobe. Každý deň sme rozoberali inú tému, diskutovali o nej a zdieľali svoje osobné skúsenosti a názory. Tieto témy nám boli pridelené takže, sme mali čas pripraviť si prezentáciu a otázky na diskusiu. Prvý deň sme sa bavili o téme kyberšikanovanie, ktorá nás veľmi zblížila už len z toho hľadiska, že sme sa rozhodli zdieľať svoje názory, postoje a osobné skúsenosti a dôverovali sme si, že to nikomu nevyzradíme. Cítila som sa medzi tými ľuďmi skvele. Nielenže boli zaujímaví a dokázali rozprávať o svojich životných skúsenostiach, ale nikdy sa mi o problémoch nerozprávalo lepšie ako s ľuďmi z rôznych krajín, ktorí ma nesúdia, dokážu ma vypočuť a keď je treba poradiť.

Na projekt som cestovala ako jediný účastník zo Slovenska, takže som bola odkázaná sama na seba čoho som sa spočiatku veľmi obávala, no už v prvý deň som sa dala do reči s každým a dovolím si povedať, že časom som si každého účastníka obľúbila. Vďaka času, ktorí sme spolu strávili ako kolektív som sa o sebe veľa naučila. Po vypočutí príbehov ľudí inej kultúry, jazyka a zvykov ma množstvo vecí udivilo, množstvo inšpirovalo. V istom zmysle sa mi zmenili priority, pohľady na svet aj okruhy priateľov. Vrátila som sa dospelejšia a schopnejšia v mnohých oblastiach. Keď sa človek na to spätne pozerám, uvedomujem si, že účasť na tomto projekte mala pre mňa neoceniteľnú hodnotu a prajem každému aby mohol zažiť to, čo program Erasmusplus ponúka.